Separácia rodičov pri rozvode, je jednou z najbežnejších traumatizujúcich udalostí, s ktorou sa deti môžu stretnúť. Deti, ktoré zažili rozvod rodičov je častejší výskyt emočných problémov a takisto aj problémov so správaním. Deti aj po rozvode sú konfrontované mnohokrát s nekončiacim kolotočom následných hádok ohľadom starostlivosti o deti a rozdelenie majetku. Dieťa je vystrašené z neistoty, čo prinesie budúcnosť. Či si to už rodičia uvedomujú alebo nie, tak aj pri ideálnom rozvode dospelých, je to dieťa, ktoré stráca pôvodnú rodinu, do ktorej sa narodilo. Zažíva hlbokú stratu, je prirodzené, že cíti smútok.
Veľmi nepriaznivým vplyvom pri rozvode je, ak sa dieťa musí vyhraňovať a „držať stranu“ mame alebo otcovi. Ani jeden z rodičov nie je výhradným „autorom“ dieťaťa. Problémom je, že rodič, ktorý to podporuje si túto skutočnosť nepriznáva v snahe zachovať si nejakú sebaúctu a žije v blude. V praxi sa často stretávame s tým, že takýto rodič začne „bojovať “ aj s podporným terapeutom, poradcom a následne už nepríde, o tú bublinu, kde on je ten dobrý nechce prísť.
Ďalším rizikom je, ak sa niektoré deti začnú obávať o niektorého z rodičov a snažia sa ich potom utešiť. Ich postavenie je otočené, dieťa utešuje rodiča. Takúto záťaž v dlhodobom horizonte deti neunesú, nemajú na to psychickú výbavu.
Deti sú vždy lojálne k obom rodičom. Je pre nich veľmi ťažké, dokonca toxické počúvať nepekné tvrdenia jedného z rodičov na toho druhého. Pre dieťa je takáto poloha veľmi nezdravá. Predškolské deti si môžu vynucovať viac pozornosti, môžu byť plačlivejšie a niekedy sa správať ako mladšie než sú. Staršie deti môžu viniť „zlého rodiča“ za rozpad rodiny, niekedy aj s povzbudzovaním od toho druhého. Školopovinné deti sa môžu správať podráždene, agresívnejšie a to ovplyvní ich vzťahy so spolužiakmi, či výkony v škole.
Dôležité je zachovať pocit istoty, bezpečia. Deti čerpajú svoju silu z viacerých zdrojov. Najdôležitejším je práve rodina, ich obaja rodičia. S tým ako rastú, tak škola, športový tím, krúžky, aj tie sa môžu stať dodatočným zdrojom.
Rozvádzajúci sa rodičia si musia uvedomiť, že sú hlavnými piliermi pre svoje deti. Aj keď sa oni ako partneri rozchádzajú, ako rodičia ostanú spolu navždy. Ak už oznámia svoj rozchod deťom, je to práve NEISTOTA, s ktorou sa nielen oni, ale aj ich deti budú potýkať. Dospelí majú dostatočnú kapacitu svoju neistotu zvládnuť. Deti nemajú ešte natoľko vyvinutú osobnosť, CNS, telo, aby takúto neistotu bez pomoci zvládlo. Deti sú úplne závislé na svojich rodičoch. A aj tí sú teraz v neistote.
- Zachovanie istej štruktúry a jasnosti počas rozvodu je jedným z najdôležitejších pilierov zachovania akej takej istoty v čase neistoty.
- Nenúťte deti hovoriť o rozvode, ak nechcú. Buďte ústretoví, ale nie nátlakoví. Deti nech vedia, že ste tu pre nich, ak sa potrebujú vyžalovať.
- Deti sú zodpovedné za svoje správanie. Rodičia sú často plní viny, ak vidia, že sa ich dieťa nevie „vmestiť“ do kože. Obviňujú sa, že je to aj preto, lebo „zlyhali“. Ak deti vyvádzajú a je to aj vplyvom rozvodu, stále potrebujú hranice, istú mieru disciplíny a vedenie k zodpovednosti za svoje správanie.
- Nehovorte negatívne o druhom rodičovi. Toto nie je dobrý nápad!
- Neočakávajte, že dieťa ľahko prijme nového partnera. Skôr ich to mätie.
- Nerobte si z detí „bútľavé vŕby“. Dieťa nie je opora, to Vy ste!
- Nezabudnite, že ste rodič a to ten, ktorý je pre deti istotou, bezpečím.
- Ak ste sami zmätení, neistí, vyhľadajte odbornú pomoc v tejto záťažovej situácii. Rozvod je jednou z top stresových situácii v živote, nemusíte byť „superhrdinom/hrdinkou“.
- Dovoľte deťom ostať deťmi.
zdroje:
Svoboda, J., Jochmanová, L.: Psychicky zranené dieťa a možnosti intervencie, Portál, s.r.o. Praha, 2018
htttps://www.empoweringparents.com