Emočná regulácia nie je niečo, s čím sa narodíme. Batoľatá nemajú žiadne zručnosti na ovládanie svojich emócií. Ich emócie lietajú ako na hojdačke. Je potrebné to naše deti naučiť.
Na to, aby sme vedeli sa v našich emóciách vyznať, potrebujeme ich najprv pozorovať, rozpoznať o akú emóciu ide a prispôsobiť sa s prevažujúcou emóciou aktuálnej situácii.
Uvedomme si, že emočná adaptácia neznamená potlačenie negatívnych pocitov a umelé zvyšovanie tých pozitívnych. Napríklad ak sa dieťa zraní, nie je vhodné sa pretvarovať, že o nič nejde, skôr dieťaťu preukážme ľútosť nad tým, čo sa mu stalo, pomenujme, že môže cítiť smútok, zlosť a následne ukážme empatiu, ktorá ho podporí.
Ak chceme , aby naše deti boli emočne inteligentné, je práve vlastná emočná regulácia základným stavebným pilierom. Emočne inteligentný dospelý vie nielen sebaregulovať vlastné emócie, ale aj ovplyvniť emócie ostatných. Kvalita života takého človeka je vysoká.
Nezvládanie emócií vedie k napätým vzťahom v blízkom rodinnom kruhu, ako aj v škole resp. na pracovisku. Mnohokrát práve nezvládanie vlastných emočných stavov nedovoľuje naplno prejaviť svoj talent, intelekt ako aj osobnostný potenciál.
Často sa za ADHD u malých detí, skrýva práve nedostatočné emočné porozumenie vlastným emóciám a emóciám blízkych. Emočná dys-regulácia je aj za problémovým správaním, takisto je v pozadí neurotizácií a depresií.
S emočnou reguláciou rastie aj lepšia pozornosť a výkon v škole.
Vedci vyskúmali, že niektoré deti sú od narodenia viac schopné akoby svoje emócie regulovať než ich vrstovníci. Mnoho závisí od temperamentu dieťaťa. Čo však ak máte doma temperamentné dieťa ?
Talianska štúdia v rímskom sirotinci zistila, že ak porovnali deti, ktoré v sirotinci ostali a deti zo sirotinca, ktoré vyrastali ako osvojené, osvojené deti predčili v emočnej regulácii deti zo sirotinca, ktoré v ňom naďalej vyrastali.
Detský mozog sa vyvíja najrýchlejšie. Najväčší vývinový skok je zaznamenaný do 1 roka. Mozog je plastický a hoci to platí aj v dospelom veku, práve detský mozog je pripravený nadobúdať rýchlo nové schopnosti a zručnosti. Niektoré schopnosti sa rýchlejšie a ľahšie naučia v istých tzv. kritických obdobiach. Ak dieťa prešvihne toto obdobie, bez adekvátnej podpory od dospelých, možnosť naučiť sa túto schopnosť klesá.
A tu je práve tá pointa, kritickým obdobím na získanie schopnosti emočnej regulácie je obdobie do 2-2,5 roka.
V štúdii z rímskeho sirotinca zistili, že deti, ktoré boli osvojené do 2 rokov nadobudli takú emočnú sebareguláciu, ako deti z pôvodných rodín.
Neznamená to, že ak sa tak nestalo do 2 rokov, tak je dieťa a potom dospelý vydaný premenlivosti vlastných pocitov na milosť a nemilosť. Bude to väčšou výzvou a trvať dlhšie, lebo nezabúdajme, že mozog je plastický.
V ďalšom článku sa čoskoro budeme venovať ako sa dieťa učí emočnej sebaregulácii a aká je mama dôležitá pri jej vytváraní.
Mgr.Marianna Mereššová
Psychológ, terapeut